Zimný výstup na Kozi Wierch v Poľských Tatrách

Ako prišla zima, začala som premýšlať nad tým, že by sa mi veľmi páčilo absolvovať nejaký poriadny zimný výstup. Turistika v snehu má predsa len iný vibe ako tá letná, však? To by som ale nebola ja keby som na to nešla zhurta a nevymyslela hneď výlet k susedom poliakom. Žiaľ my máme chodníky v Tatrách otvorené zväčša len po chaty a nižšie kopce ma jednoducho nelákali. A tak som sa rozhodla pre Kozi Wierch v Poľsku. Pozrela som si podmienky na stránkach http://www.topr.pl/ a http://kamery.topr.pl/kamery.html a keďže počasie malo byť pekné, nebolo ďalej o čom diskutovať. Ale či to naozaj bola správna voľba, to vám prezdradím v nasledujúcich riadkoch.

Dolinou

Nechceli sme strácať drahocený čas a tak sme vyrážali ráno o siedmej z parkoviska Palenica Bialczanska. Turistika začína červenou značkou po asfaltke, ktorou ideme približne polhodinku a pri vodopádoch následne odbáčame na zelenú.

Tu to už začína byť zľadovatelé a kedže som si vzala len mačky ( lebo však nebudem nosiť váhu navyše) nasadíme ich a pokračujeme. V duchu si hovorím, že na toto by stačili aj nesmeky a bolo by tá chôdza oveľa pohodlnejšia, ale no čo už teraz s tým, do budúcna budem vedieť. Počas chôdze čo to zjeme a kilometre nám akosi samé ubúdajú. Niekde v polovici doliny sa mi však uvoľní nejaká časť z mačky čo v tej chvíli ešte neviem len si všímam, že sa mi akosi uvoľnuje. Snažím sa to chvíľu ignorovať lebo sa mi nechce zastavovať. Žiaľ zastať musím a v tej chvíli si uvedomím aké rozumné by bolo mať so sebou niečo čo by túto situáciu vyriešilo. Na to som však vopred nemyslela, no našťastie mám šikovného snúbenca a ten chýbajúci "šróbik" nahradi krúžkom z kľúčov. Neviem ako ho to napadlo, ale funguje to a tak môžme spokojne pokračovať. Naozaj neviem čo by som tam bez neho robila! Po zelenej značke sa dostaneme k vodopádu Siklawa, dáme si čaj a s už výraznejším stúpaním ( kde prichádza prvá kríza :D) sa dostávame k rázcestníku ktorý spája modrú a zelenú značku.

Chvíľu teda ideme pozdĺž plesa Wielki Staw Polski až prichádzame k miestu kde budeme odbáčat na čiernu značku. Sem nám to trvalo necelé 4hodiny ozaj pohodovým tempom. Dáme si chvíľu pauzu a pozeráme na záverečnú časť nášho výstupu. Na pohľad to síce nie je nejak ďaleko, ale za to je to poriadne strmé.

K vrcholu

Ľudí je tu na moje prekvapenie dosť a tak vytiahneme cepíny a dáme sa do kroku. Terén je každým krokom strmší a na mňa prichádza ďaľšia kríza, hovorím si že som na to mohla ísť postupne a po mesiach čo sme neboli na žiadnej turistike si nevybrať trasu s 1300 metrovým prevýšením. Nedá sa ale nič robiť, už nám nechýba veľa a tak vďaka motivačným slovám od partnera pokračujem ďalej. Na vrchol nám to trvá 1,5 hodiny, jeden a pol úmornej hodiny! :D Je však naozaj pekný deň a na nás hore čakajú v skutku dychberúce výhľady. Viditeľnosť je skvelá a tak si môžme prezerať všetky vrcholy týčiace sa okolo nás. V tento moment som už neskutočne šťastná že sme išli. Veď pozrite sami:

Návrat

Cesta späť bola rýchla, pri zostupe žľabom sme všetkých predbiehali a sama som bola prekvapená ako rýchlo sa tade dá zísť. Dolina má však okolo 8,5 km a tak k autu prichádzame približne o pol šiestej.

Záver

Fyzicky to síce bolo pre mňa náročné ( to ale má svoje opodstatnenie) ale nič čo by priemerný turista nezvládol. Trasa to je veľmi pekná a tak ak hlásia dobré počasie môžem vám ju len odporučiť.

Celkové trvanie: 10,5 h

Prevýšenie: 1300m

Vzdialenosť: 20km