Prvé tatranské cesty- Birkenmajerova hrana (III) na Lomnický štít

Bola polka septembra, na víkend hlásili pekné počasie a tak som začala premýšlať kam by sme sa mohli vybrať tentokrát. Nedávno nám kamarátili rozprávali o tejto ceste a tak som si povedala že prečo nie. Prístup lanovkou, ľahké lezenie, pekné výhľady a ani nie je potrebné brať veľa vecí.

Zaparkovali sme na parkovisku v Tatranskej Lomnici, kde na moje prekvapenie nikto nepýtal parkovné a automat nefungoval. Keď sme si ale

kupovali lístok na lanovku, ktorý pre jedného stojí do Lomnického sedla 40 eur, bola som teda veľmi rada že sme ušetrili aspoň tých 15 za parkovné.

Už počas cesty hore lanovkou sme si všimli viacero horských vodcov s ich klientmi, a tak bolo nad slnko jasné že dnes sa nestratíme. Ako sme sa ale po vystúpení z lanovky na cestu pozerali, línia bola úplne zreteľná a preto myslím že je ideálnou na začiatok. Jednoducho sa držať hrany a človek nemá kam zablúdiť.

Od lanovky sme išli chodníčkom k značke Lomnického sedla a odtiaľ tiež zreteľne vychodenou cestou rovno hore. Chvíľu sa Birkenmajerova hrana spája s tzv. "Normálkou". Neviem kde sa presne cesty rozdeľujú, ale my sme sa držali stále na ľavo kadiaľ ide Birkenmajer. Na lano sme sa naviazali tam kde aj všetci ostatný, ale pre opis to bolo miesto kde začalo byť potrebné trochu používať ruky. Vzali sme si len 30metrové , pár vecí na istenie a liezli sme v nástupovkách. Cesta naozaj nie je ťažká, je tam len pár krokov za IV. Je v nej aj postupové istenie a dá sa aj kadečo založiť. Pri najhoršom, som mala pocit že všetko sa dá aj bezpečne obísť.

Hore na Lomnickom štíte sme mali krásne výhľady a kedže v ten deň nepremávala lanovka až hore, bolo tam takmer prázdno. Poobzerali sme sa, najedli sa, prehodili pár slov s inými lezcami a vybrali sme sa normálkou dole. Jej reťaze vidno z hora a tak nie je prolém s orientáciou. Reťaze vedú zhora až po chodník a keby bolo treba, dá sa tam aj pekne dooisťovať. Zostup je ľahký, takmer celý čas po pevnej skale. Dolu sme sa opäť zviezli lanovkou takmer až k autu.

Birkenmajerova hrana je pekný a nenáročný výlet, vhodný aj na dni kedy sa vám nechce šlapať 4h pod nástup. Pokiaľ ide človek prvou lanovkou hore, úplne na pohodu bude stíhať aj lanovku dole. My sme išli pomaly, hore sme sa celkom zdržali, dole sme sa tiež nenaháňali a mali sme ešte kopu času do poslednej lanovky.