Prvé tatranské cesty- Kvarteto IV v Malej Zmrzlej doline

Po pár skúsenostiach s tatranským lezením som vedela, že je to niečo čo ma veľmi láka. Prejsť zo športoviek na takýto druh lezenia si však vyžaduje istú zručnosť a nechcela som sa hneď vrhať na lezenie čisto po vlasnom. Radšej pekne pomaly a bezpečne. A preto som nám ako prvú cestu vybrala Kvarteto. Opis sľuboval ľahké lezenie, pevné postupové istenia aj štandy- jednoducho ideálka. Viem, že so mnou nebude každý súhlasiť, ale ja som rada že u nás vznikajú aj takéto cesty.

Pohľad na cestu z chodníka a približné zaznačenie v mape

Parkovali sme v Tatranských Matliaroch, odkiaľ nám to na chatu pri Zelenom plese trvalo 2h10minút. Výrazne menej ako ukazuje značka, no ale aj sme sa veru namakali. Nevadí však, aspoň sme získali čas na kávu na chate. Odtiaľ je to k nástupu asi polhodinka. Prešli sme poza chatu, vychodením chodníčkom a tam kde ho už prestalo byť vidno boli kamenný mužíci. S orientáciou sme nemali problém, pretože líniu našej cesty bolo vidieť už z chodníka smerom na chatu.

Prvá dĺžka

Začiatočná línia sa tiahne takmer rovno nahor a z nástupu je pekne vidno prvé istenia. Cesta sa mi páči a aj ma napadne myšlienka, že by som šla ako prvá. Nakoniec sa rozhodnem držať pôvodného plánu, a ide ťahať Tomáš. Obliekame sedáky, nacvakávame všetko čo sme si zaobstarali, aj keď s vedomím že to dnes možno ani nebude potrebné. Naviažeme sa na laná, zakladám kýbel a Tomáš začína liezť. Ide mu to veľmi rýchlo. Počas toho ako lezie počujem nejaké hlasy, vravím si že asi niekto lezie poblízku. Po chvíli však zisťujem, že frekvenciu na ktorú sme si nastavili vysielačky, používa už niekto iný. A tak mi dôjde, že nabudúce treba vyskúšať aj to, alebo sa aspoň dohodnúť na tom na akú frekvenciu to v takomto prípade prepneme. Našťastie na Tomáša vidím, ukazujeme mi že môžem zrušiť, počkám kým začne doberať a leziem za ním. Dĺžka sa tiahne po platni, je síce ľahká ale neuberá jej to na kráse. Lezenie si užívam, zisťujem že môj parťák ani necvakol každé istenie a čo chvíľa som v štande.

Druhá dĺžka

Podľa dohody, sa v ťahaní striedame a tak v štande moc nepobudnem. Len si pozriem kadiaľ ide cesta, nádych, výdych a začínam. Je to moje prvé ťahanie v Tatrách a celkovo nemám na prvom veľa odlezené, áno síce má cesta vŕtané postupové istenia ale na riedko. Avšak radosť z toho že som v Tatranskom prostredí a že so mnou chce Tomáš liezť aj mimo skaliek, zatieni akýkoľvek strach. Podľa sprievdcu majú moje kroky viesť najskôr hore a potom 7m traverzom do ľava. Avšak ja by som to skôr povedala že cesta vedie šikomo hore doľava. Dolez je už jasný, po platni rovno hore. Do vysielačky, už na našej frekvencii, oznamujem Tomášovi že som v štande. Z hora istím po prvý krát a tak mi doberanie ide, povedzme že biedne. Veľmi mi nepomáha ani to že Tomáš za mnou dolieza raketovou rýchlosťou a tak naňho kričím, že pomalšie lebo nestíham. No pravdu povediac, nechcela by som aby sa na mňa niekto v tej chvíli pozeral :D

Tretia dĺžka

Línia ide kolmo hore, cez malý komín a za komínom je traverz. Tomáš váha kadiaľ pokračovak, ale za malú chvíľu nájde správnu cestu v pravo. Táto dĺžka je najkratšia a tak čoskro leziem za ním.

Štvrtá dĺžka

Opäť som na rade. Beriem si od Tomáša nejaké friendy, lebo však som si prečítala že tam by sa možno aj dali niekam založiť. Zo štandu vidím na pravo prvé istenie, a tak idem na to. Cvakám prvé a vidím platňu tiahnúcu sa šikmo vľavo. Túto časť si najviac užívam a dokonca som rada že ju idem prvá. Doleziem k traverzu ponad kosodrevinu, a rozhodnem sa že bude najlepšie niečo založiť aby sme predišli treniu lana a samozrejme že nielem preto, ale aj pe moju radosť ( tento môj myšlienkový pochod mi však neskôr Tomáš vyvráti a zhodnotí že to ničomu nepomohlo, ba skôr naopak, čo už). Na konci traverzu robím, pre mňa, nepríjemný krok ale za ním vidím aj ďalšie istenie aj s provyzorním štandom. Ten však obliezam a hovorím si že nie je dôvod na to aby som to nedoliezla. Po pár metroch ale nevládzem ťahať lano, trenie je tak silné, že mi to znemožňuje ďalši pohyb. Hlásim moju situáciu Tomášovi a nakoniec sa rozhodnem zliezť dole a predsa len zaštandovať. Je to síce otrava, ale odporučila by som to každému, kto bude chcieť túto cestu liezť. Tomáš ma oblieza a ťahá rovno hore. Po chvíli sa stretávame v poslednom štande, kde dávame vrcholovú foto, balíme caky paky a hľadáme zostupovú cestu.

Naša vrcholová fotka a pohľad z vrchu na zostupovú cestu

Tá vedie akoby traverzom doľava, v smere od Čierneho sedla k Zelenému plesu. Cesta nám trvá podstatne dlhšie ako bolo písané v sprievodcovi, neviem čím to je, ale my schádzame asi hodinu. Cesta je však pekná, celý čas máme výhľady a vedie miestami po reťaziach. V závere sa nám naskytá pohľad na krásny Medený vodopád a odtiaľ je to už iba chvíľa na chatu. Tam si obaja dávame výbornu polievku a ideme spať dole.

Záver

Cestu sme vyliezli za niečo menej ako tri hodiny, avšak čas by sa dal určite skresať keby sa nezamotám v poslednej dĺžke. Lezenie to bolo naozaj pekné, skala bola na väčšine miest pevná a stále sme mali parádne výhľady. Čo sa týka náročnosti, je to naozaj ľahká cesta, avšak je potrebné byť komfortný s platňami a väčšími odlezmi. Myslím že výber Kvarteta ako našej prvej cesty bol dobrý, aj Tomáš zhodnotil že sa mu to páčilo a tak dúfam že Vám čoskoro budem môcť písať o našich ďaľších dobrodružstvách.